Sacharidy
Sacharid alebo glycid (v staršom názvosloví uhľohydrát, uhľovodan,karbohydrát, názov cukry sa vzťahuje len na mono- a oligosacharidy) je spoločný názov pre skupinu opticky aktívnychpolyhydroxyderivátov karbonylovýchzlúčenín, ktoré sa nachádzajú vo všetkýchživých organizmoch a vírusoch (niektoré však boli pripravené aj synteticky). Patria preto medzi takzvané primárne metabolity.
Funkcia
Sacharidy plnia mnohé funkcie:
- Zdroj energie (väčšina sacharidov ale hlavne glukóza)
- Štruktúrna (stavebná) funkcia (hlavnecelulóza a chitín)
- Zásobná funkcia (v rastlinách škrob, v hubách a živočíchoch glykogén)
- Súčasť enzýmov, hormónov anukleových kyselín (napr. DNA, RNAalebo ATP)
- Súčasť biologických membrán(glykoproteíny a glykolipidy)
-
Štruktúra
Sacharidy sú organické zlúčeniny zložené z uhlíka (C), vodíka (H) a kyslíka (O). Ich deriváty môžu obsahovať aj fosfor (P),dusík (N) alebo síru (S).
Starší názov uhľohydráty alebo uhľovodanyvznikol preto, že základné sacharidy majú pomer základných prvkov (C, H, O) taký, ako keby boli zlúčeniny uhlíka a vody, t. j. Cn(H2O)n. Tento pomer je však len náhodná zhoda a tieto názvy sa už nepoužívajú, lebo z metabolického hľadiska sacharidy nie sú zlúčeninami uhlíka a vody.
-
Rozdelenie
Sacharidy rozdeľujeme na tri hlavné skupiny:
- Monosacharidy
- Oligosacharidy
- Polysacharidy
-
Rozdelenie monosacharidov
- Podľa počtu uhlíkov v reťazci delíme monosacharidy na triózy, tetrózy, pentózy, hexózy, a heptózy. atď.
- Podľa výskytu ketónovej aleboaldehydovej funkčnej skupiny delíme monosacharidy na ketózy a aldózy.
-
Rozdelenie oligosacharidov
- Podľa počtu monosacharidových jednotiek v reťazci ich delíme nadisacharidy (2 jednotky), trisacharidy (3 jednotky), atď.
- Podľa výskytu voľnej poloacetálovej skupiny v molekule ich delíme na
- redukujúce – majú voľný poloacetála môžu oxidovať
- neredukujúce – nemajú voľnýpoloacetál a nemôžu oxidovať
-
Rozdelenie polysacharidov
Polysacharidy môžeme rozdeliť podľa výskytu na
- rastlinné
- živočíšne
-
Monosacharidy
Monosacharidy sú jednoduché sacharidy, predstavujú základné sacharidové jednotky. Ich spájaním vznikajú zreťazené molekuly oligosacharidov a polysacharidov. Sú to bezfarebné kryštalické látky, dobre rozpustné vo vode alebo v zriedenometanole, nerozpúšťajú sa v organických rozpúšťadlách. Je pre ne charakteristická viac či menej sladká chuť.
Z chemického hľadiska to sú polyhydroxyketóny alebo polyhydroxyaldehydy, nakoľko vo svojej štruktúre obsahujú ketónovú aleboaldehydovú funkčnú skupinu a hydroxylovúfunkčnú skupinu.
Aldózy a ketózy s rovnakým počtomatómov uhlíka v molekule majú rovnakémolekulové vzorce, preto sa využívajú pri zapisovaní ich štruktúrne vzorce. Najvýznammejšie monosacharidy so šiestimi atómami uhlíka v molekule súglukóza a fruktóza.
-
Polysacharidy
Polysacharidy majú reťazcové molekuly zložené z veľkého počtu monosacharidových jednotiek (molekúl). Stavebnou jednotkou polysacharidov býva často glukóza. Nekryštalizujú a vo vode sa iba ťažko rozpúšťajú, a to iba na nepravýkoloidový roztok. V kyslom prostredí alebo pôsobením enzýmov sa štiepia na oligosacharidy alebo až na monosacharidy.
Medzi najznámejšie polysacharidy patria
- polysacharidy rastlinného pôvodu
- celulóza – základná štruktúrna látka rastlín
- škrob – základná zásobná látka rastlín
- inulíny
- pektíny
- kyselina algínová
- polysacharidy živočíšneho pôvodu
- glykogén – základná zásobná látka živočíchov, húb a baktérií
- chitín – základná štruktúrna látka hmyzu, kôrovcov a húb
- kyselina hyalurónová
- heparín – zabraňuje zrážaniu krvi.